Magistrálna vila patrí do vlastníctva Rádu už od 14. storočia. Spolu s Magistrálnym palácom tvorí jedno z dvoch inštitucionálnych sídiel Maltézskeho rádu. Nachádza sa na jednom zo siedmych rímskych pahorkov - Aventíne.
Vila hostí početné významné udalosti v živote Rádu. Boli tu zvolení poslední šiesti veľmajstri. V záhradách vily sa už celé storočia slávi 24. júna sviatok sv. Jána Krstiteľa, patróna Rádu.
Magistrálna vila je dôležitou súčasťou histórie Maltézskeho rádu, v jej komplexe sa nachádza kostol Panny Márie na Aventíne (Santa Maria in Aventino), ktorý je jediným architektonickým výtvorom známeho umelca a rytca Giovanni Battista Piranesiho (1720 - 1778). V roku 1764 vytvoril Piranesi rímske námestie Piazza dei Cavalieri di Malta (Námestie Maltézskych rytierov), ktoré sa nachádza pred Magistrálnou vilou ako aj a kostol s dekoratívnymi motívmi zobrazujúcimi históriu a tradície Maltézskeho rádu.
Vo výklenku kostola sa nachádza umelcov pamätník a je v ňom uložená urna s jeho popolom. Magistrálna vila priťahuje turistov putujúcich do Ríma z celého sveta aj z dôvodu, aby sa pozreli cez slávnu kľúčovú dierku „Buco della Serratura“, cez ktorú môžu stojac na talianskom námestí vidieť cez záhrady Zvrchovaného Maltézskeho rádu presne na kupolu Baziliky sv. Petra vo Vatikáne.
Veľmajster rádu vo vile prijíma hlavy štátov a predstaviteľov vlád. Vo vile sa uskutočňuje aj prijatie veľvyslancov splnomocnených rádom každoročne v januári pri príležitosti audiencie pre členov diplomatického zboru.
Magistrálna vila požíva výsady a práva extrateritoriálneho územia od Talianskej republiky a slúži aj ako sídlo Rímskeho veľkopriorátu, jednej z najstarších inštitúcií Maltézskeho rádu. Je súčasne sídlom veľvyslanectva Maltézskeho rádu pri Talianskej republike.
