Kostol Maltézskeho rádu v SR - kostol Najsvätejšej Trojice – Podhradie, Bratislava, Staré Mesto

Kostol Najsvätejšej Trojice je kostol nachádzajúci sa v bratislavskom Starom meste, v Podhradí na Žižkovej ulici. Tento kostol bol na základe dekrétu J.E. Mons. Stanislava Zvolenského, bratislavského arcibiskupa metropolitu, zverený do správy Zvrchovanému Maltézskemu rádu ( v zastúpení Veľvyslanectva rádu v SR), ako duchovné miesto pre členov Maltézskeho rádu s jeho dobrovoľníkov v Slovenskej republike.

Svaté omše:

Nedeľa                                                           8:00 │ 17:00

Pondelok – piatok                                       17:00

Sobota                                                           17:00 (s platnosťou na nedeľu)

Prikázaný sviatok v pracovný deň           17:00

Pravidelná Svätá mmša pre členov Maltézskeho rádu a dobrovoľníkov Maltézskej pomoci Slovensko sa koná vždy v prvú nedeľu v mesiaci o 10.30 doobeda.

O kostole

Kostol Najsvätejšej Trojice je baroková sakrálna stavba v bratislavskej mestskej časti Staré Mesto. Malý kostolík, pochádzajúci zo začiatku 18. storočia, je jednou z mála stavieb v niekdajšej podhradnej osade Zuckermandel, ktoré unikli demolácii v šesťdesiatych rokoch 20. storočia. Stavba dodnes slúžiaca k liturgickým účelom je filiálnym kostolom Farnosti svätého Martina.

kostol_trojice

História výstavby

Už v stredoveku (v pol. 13. storočia) vznikli na južnom svahu hradného kopca dve samostatné jednoulicové osady - na východnejšie položenej strane osada, ktorá podľa tu žijúcich obyvateľov, presídlených z údolia potoka Vydrica, dostala rovnaké pomenovanie. Západne od nej vznikla osada, ktorá dostala pomenovanie Zuckermandel. Zakrátko sa z oboch osád vyvinuli mestské štvrte. Boli obývané prevažne chudobnejšími vrstvami obyvateľstva - rybármi, lodníkmi, obchodníkmi, remeselníkmi. Hlavnú os Vydrice tvorili dve ulice Veľká a Malá Vydrica (Grosse Weidritz a Kleine Weidritz).

Zuckermandel sa tiahol od Vodnej veže až po starý židovský cintorín pri dnešnom tuneli. V podstate ho tvorila iba jedna ulica nazvaná príznačne Zuckermandl Hauptgasse (neskôr Ulica Márie Terézie, Podhradská ulica, dnes Žižkova). Na jej východnom konci postavili v roku 1713 drevenú kaplnku. Vybudovali ju z vďaky za zažehnanie morovej epidémie, ktorá v tejto časti mesta v uvedenom roku skončila. O dvadsať rokov však kaplnka ustúpila stavbe nového murovaného kostola a fary. Kostol začali stavať v roku 1734 a o štyri roky nato, 18. mája 1738, sa konala jeho vysviacka. Predpokladá sa, že vznik kostola súvisel s evanjelizačnými aktivitami ostrihomského arcibiskupa a uhorského prímasa Imricha Esterházyho. Čo sa týka autorstva projektu, podľa mienky maďarského historika umenia Pála Voita (1909 - 1988), je možné uvažovať o autorskom podiele významného rakúskeho architekta obdobia baroka Franza Antona Pilgrama.

Kostol Najsvätejšej Trojice stavebnou dispozíciou zachováva tradičnú kresťanskú schému - východo-západnú orientáciu. K svätyni kostola sa v pravom uhle z juhu pripája jednoposchodové krídlo farskej budovy, ktoré postavili v 19. storočí na mieste prízemnej sakristie. Priestor, ktorý zvierajú obe krídla stavby, tvorí dvor ohradený nízkym múrom so šindľovým zastrešením. Z exteriéru je prístupný bráničkou ohraničenou po oboch stranách nízkymi podstavcami nesúcimi sochy svätého Jána Nepomuckého a svätého Floriána. Vo dvore stojí kamenný kríž s Ukrižovaným. Južné priečelie fary zakončuje mohutný štít s volútami, nad ktorými stavitelia umiestnili na malých podstavcoch kamenné píniové šišky. Južný múr fary zaujme okrem toho ešte jednou pamiatkou. Pri príležitosti 20. výročia úmrtia bývalého miestneho farára pátra Karola Scherza (1807 - 1888) tu v roku 1908 osadili pamätnú bronzovú tabuľu od bratislavského sochára Alojza Rigeleho venovanú tomuto obľúbenému kňazovi a veľkému ľudomilovi.

Na pomerne prostej stavbe kostola zaujme predovšetkým západné priečelie s hlavným vchodom. Vo vertikálnom smere je ukončené atikou a tympanónom; stavbu završuje štvorhranná vežička so zvonicou, doplnená na všetkých stranách hodinami. Priečelie po stranách hlavného vchodu obsahuje dve niky, v ktorých sú umiestnené sochy svätého Mikuláša, patróna lodníkov, a svätého Floriána, patróna hasičov. Interiér kostola tvorí jednoloďový priestor, malé presbytérium a organová empora.

Interiérové vybavenie je skromné. V presbytériu nájdeme hlavný oltár, ktorý tvorí iba oltárny stôl a na stene za ním umiestnená plastika Najsvätejšej Trojice. Po stranách oltárneho stola stoja kamenné sochy dvoch patrónov, ochrancov proti moru - svätého Rocha a svätého Šebestiána. Predpokladá sa, že pochádzajú z dielne Georga Rafaela Donnera. V nikách na víťaznom oblúku sú umiestnené sochy Panny Márie (vľavo) a Ježiša Krista (vpravo).

Z ďalšieho interiérového vybavenia zaujme mramorová kristiteľnica, tabernákulm s dierkami vyzdobenými motívom monštrancie a obraz na južnom múre zachytávajúci slovanských vierozvestcov - svätých Cyrila a Metoda.

kostol_1

Lokalita

Maltézsky rád Slovensko

Kapitulská 9, 81101 Bratislava, Tel./Fax: +421 2 5413 1296, e-mail: info@orderofmalta.sk