Jeruzalem, 1048
1291 Cyprus
1310 Rodos
1530 Malta
1571 Bitka pri Lepante
1798 Tažké roky
1834 Rím
20 a 21.storočie
Jeruzalem, 1048

history_1048_051

Vznik rádu sv. Jána sa datuje okolo roku 1048. Obchodníci zo starobylej námornej republiky Amalfi obdržali od egyptského kalifa oprávnenie postaviť kostol, kláštor a nemocnicu v Jeruzaleme, aby sa postarali o pútnikov bez ohľadu na ich náboženské vyznanie a rasu.

Rád sv. Jána Jeruzalemského – kláštorná komunita, ktorá viedla nemocnicu – sa stal nezávislým pod vedením jeho zakladateľa, požehnaného Gerárda. Pápež Paschal II. schválil založenie nemocnice s bulou z 15.februára 1113 a dal ju pod záštitu cirkvi, udeľujúc im právo slobodne si zvoliť svojich nadriadených bez zasahovania laických alebo náboženských autorít.  Z moci pápežskej buly sa nemocnica stala laickým rehoľným rádom. Všetci rytieri boli rehoľníci, viazaní sľubmi chudoby, čistoty a poslušnosti.

Ústava Jeruzalemského kráľovstva zaväzovala Rád prevziať vojenskú obranu chorých a pútnikov a taktiež chrániť medicínske centrá a hlavné cesty. Rád k špitálnej misii ešte pribral aj úlohu obrany viery. Ako čas napredoval, Rád prijal biely osemramenný kríž, ktorý je jeho symbolom dodnes.

1291 Cyprus

history_081

Po strate Svätej zeme v roku 1291 presunul špitálny rád sv. Jána svoje sídlo a nemocnicu do Limassolu na ostrove Cyprus, kde bol prítomný od roku 1210 aj vďaka držbe v dôležitých nehnuteľností, privilégií a obchodných práv.

Rád, verný vo svojej špitálnickej tradícii, postupne budoval nové nemocnice a profitoval zo strategickej polohy ostrova, kde začal stavať námornú flotilu na ochranu pútnikov putujúcich do Svätej zeme po mori. Počet členov prichádzajúcich z celej Európy postupne rástol a prispel k posilneniu štruktúry Rádu, získavajúc nové dŕžavy na stredozemnom pobreží. Medzi týmito boli aj dôležitý prístav Famagusta, mesto Nikózia a početné veliteľstvá.

Následkom vzrastajúcej nestability na Cypre, ktorá vyústila do obmedzení ich ďalšej expanzie na ostrove, zvažovali Rytieri vhodnejšiu základňu pre sídlo Rádu sv. Jána na ostrove Rodos. Napriek tomu, časť vedenia ostala na Cypre prítomná, aby spravovala  Prioráty a Veliteľstvá (hovorí sa, že ich bolo okolo roku 1374 cez 60) ešte ďalšie storočie až do polovice 15.storočia, kedy boli všetci Rytieri povolaní do kláštorného sídla na Rodose.    

1310 Rodos

history_091

Pod vedením Veľmajstra Fra’ Foulques de Villaret  pristali Rytieri rádu sv. Jána  v roku 1307 so svojou so svojou flotilou na Rodose a úplne si podmanili tento ostrov okolo roku 1310, kedy tam bolo presunuté aj ich sídlo. Okrem toho, že ostrov dával rádovým námorným flotilám priestor v prírodných prístavoch, mal aj strategickú polohu, ktorá spájala východný a západný svet.

Od tohto času si obrana kresťanského sveta vyžadovala ochranu na mori. Rád aj z tohto dôvodu vybudoval silnú námornú flotilu, ktorá sa plavila po východnom Stredomorí a bojovala vo veľa známych bitkách.

Nezávislosť Maltézskeho rádu od ostatných národov udelená pápežským aktom a jeho všeobecne uznané právo udržiavať a rozmiestniť vojenské sily a voliť veľvyslancov predstavovala základy jeho medzinárodnej zvrchovanosti.

Na začiatku 14.storočia boli Rytieri, ktorí prišli na Rodos z každého kúta Európy zoskupení podľa jazykov, ktorými hovorili.  Pôvodne sa jednalo o sedem skupín jazykov: Provensálsko, Auvergne, Francúzsko, Taliansko, Aragon (Navarre), Anglicko (spolu so Škótskom a Írskom) a Nemeckom a neskôr ôsma skupina: Kastílsko a Portugalsko. Každá jazyková vetva zahŕňala Prioráty alebo Veľkoprioráty, územné jednotky a veliteľstvá.

Rád bol vedený Veľmajstrom (Princom z Rodosu) spolu s Radou, razil si svoje vlastné mince a udržiaval diplomatické vzťahy s ostatnými štátmi. Vyššie pozície v Ráde boli udelované zástupcom rôznych jazykových skupín. Hlavné sídlo Rádu, kláštor, pozostával z rehoľných členov rôznych národností.

Po 6 mesiacoch obliehania a  boja voči flotile a armáde Sultána Suleimana Veľkolepého, boli rytieri donútení v roku 1523 kapitulovať a opustiť Rodos s vojenskými hodnosťami.

1530 Malta

history_101

Rád zostal bez vlastného vlastného územia až do roku 1530, kedy Veľmajster Fra’ Philippe de Villiers de l’Isle Adam prevzal ostrov Malta, ktorý bol Rádu predelený cisárom Karolom V. so súhlasom pápeža Klementa VII. Bolo rozhodnuté, že v prípade akejkoľvek vojny medzi kresťanskými národmi má Rád zastávať neutrálnu pozíciu.

V roku 1565 bránili rytieri vedení Veľmajstrom Fra’ Jean de la Vallette ostrov Malta počas na viac ako tri mesiace trvajúceho Veľkého obliehania Osmanskou ríšou, ktorá považovala Maltu za poslednú prekžku pri ťažení proti kresťanskému svetu po mori. Po tomto víťazstve boli mesto a prístav na Malte pomenované podľa Veľmajstra a zakladateľa mesta Valetta. Rytieri pretvorili Maltu prostredníctvom nových mestské staviteľských projektov: postavili paláce a kostoly, ako aj veľké nové obranné bašty, či záhrady. Počas tohto obdobia prekvitala architektúry a podpora umelecov. Na ostrove vybudovali rytieri veľkú novú nemocnicu, ktorá bola považovaná za jednu z najlepšie organizovaných a najefektívnejších vo vtedajšom svete. Bola tu založená škola anatómie a fakulta medicíny. Rád obzvlášť prispel k rozvoju oftalmológie a farmakológie.

Popri týchto aktivitách sa vojenská flotila Maltézského rádu po celé stáročia zúčastňovala v najdôležitejších vojenských bitkách v Stredozemnom mori proti Osmanskej ríši a proti pirátom zo Severnej Afriky.

1571 Bitka pri Lepante

history_111

V roku 1571 sa flotila Maltézskeho rádu zúčastnila v bitke pri Lepante, prispejúc tým k víťazstvu kresťanskej flotily proti expanzii Osmanskej ríše do Európy.

1798 Tažké roky

history_12

O 200 rokov neskôr v roku 1798 obsadil Napoleon Bonaparte Maltu počas výpravy do Egypta z dôvodu jej strategickej polohy.  Vzhľadom na predpisy Rádu, ktoré mu zakazujú zdvihnúť zbrane proti ostatným kresťanom, boli Rytieri donútení opustiť ich ostrov.

1834 Rím

history_131

Po dočasných sídlach v Messine, Katánii a Ferrare sa Rád v roku 1834 definitívne usadil v Ríme, v ktorom vlastní (s extrateritoriálnym statusom) Magistrálny palác a Magistrálnu villu na jednom zo siedmych rímskych pahorkoch - Aventin.

20 a 21.storočie

history_141

V druhej polovici 19.storočia sa pôvodná špitálna misia Rádu stala opäť jeho hlavným zameraním, rozrastajúc sa ešte väčšmi počas posledného storočia, najviac vďaka aktivitám vykonávanými Veľkopriorátmi a národnými asociáciami vo veľa krajinách po celom svete. Špitálne činnosti širokého zamerania a charitatívne aktivity boli vykonávané počas I.svetovej vojny a neskôr počas II.svetovej vojny pod vedením Veľmajstra  Fra’ Ludovico Chigi Albani della Rovere (1931-1951).

Pod vedením Veľmajstrov Fra’ Angelo de Mojana di Cologna (1962-1988) a  Fra’ Andrew Bertie (1988-2008), expandovali projekty Rádu až do najvzdialenejších oblastí sveta.

Ak chcete zistiť viac o súčasných aktivitách Rádu, navštívte prosím sekciu charitatívnych aktivít na Slovensku na našej webovej stránke, sekciu medzinárodných charitatívnych aktiví na centrálnej stránke Rádu www.orderofmalta.int,  či stránku medzinárodnej humanitárnej organizácie Rádu Malteser International www.malteser-international.org

Maltézsky rád Slovensko

Kapitulská 9, 81101 Bratislava, Tel./Fax: +421 2 5413 1296, e-mail: info@orderofmalta.sk