Maltézsky rád je rádom Katolíckej cirkvy už od roku 1113, v ktorom bol uznaný pápežom Paschalom II.
Ako náboženský Rád je spojený s Katolíckou cirkvou a zároveň je nezávislým a zvrchovaným subjektom medzinárodného práva.
V tejto súvislosti koexistuje duchovný charakter Maltézskeho rádu s jeho plnou zvrchovanosťou. Veľmajster Rádu je hlavou zvrchovaného subjektu, ako aj predstaveným náboženského rádu. V tejto druhej funkcii je mu Katolíckou cirkvou priznaná hodnosť kardinála.
Maltézsky rád je laickým náboženským rádom podľa Kanonického práva, pričom niektorí jeho členovia (profesní rytieri) žijú ako zasvätené osoby a zložili tri rehoľné sľuby - chudoby, čistoty a poslušnosti, iní členovia zložili špeciálny sľub poslušnosti v rámci ktorého sa zaviazali žiť podľa kresťanských zásad počas ich života v spoločnosti.
Väčšina rytierov a dám sú laickí členovia. Veľmajster Maltézskeho rádu je volený z pomedzi profesných rytierov s večnými sľubmi.
Osem-ramenný kríž Maltézskeho rádu symbolizuje osem čností a takýmto spôsobom aj vizuálne pripomína spiritualitu Rádu.
Na základe ústavy Rádu sú jeho členovia povinní žiť príkladným kresťanským životom v ich osobnom a verejnom živote a takto prispievať k udržaniu rádovej tradície.
Pápež menuje jedného kardinála (kardinál patrón) ako svojho zástupcu v Maltézskom ráde, ktorého povinnosťou je rozvíjať duchovný rozmer Rádu a jeho členov, ako aj udržiavať vzťahy so Svätou stolicou.
Pápež tak isto menuje Preláta Maltézskeho rádu z pomedzi troch kandidátov, ktorých navrhne Veľmajster Rádu. Prelát Rádu je duchovný predstavený Rádových kaplánov.
Maltézsky rád sa priznáva k svojím inšpirujúcim princípom: obraňovať vieru a pomáhať ľuďom v núdzi. Jeho členovia zdieľajú toto volanie a snažia sa spoločne o solidaritu, spravodlivosť a mier, ktoré sú postavené na učení Evanjelia a blízkym vzťahom so Svätou stolicou. Touto cestou sa zúčastňujú aktívnej a dynamickej charitatívnej činnosti, ktorá je posilňovaná modlitbou.
