Veľkonočný príhovor Fra’ Marco Luzzago
Vážení spolubratia a spolusestry, vážení dobrovoľníci a podporovatelia Maltézskeho rádu po celom svete, prajem Vám a Vašim rodinám milostiplné prežitie veľkonočných sviatkov.
Zažívame Veľkú Noc, už druhú počas pandémie koronavírusu, ktorej slávenie bude veľmi prísne obmedzené a sprevádzané atmosférou utrpenia a obáv. Máme za sebou veľmi ťažký rok. V mojom srdci myslím na tých, ktorí stratili členov rodiny alebo milovaného človeka, na tých, ktorí sami musia niesť následky tejto choroby. Rozmýšľam nad tými, ktorí musia čeliť tejto kríze, ktorá má vážny dopad na pracovný sektor. Uvažujem nad mladými, ktorí boli zbavení možnosti okúsiť fázu svojho života vedúcu k poznávaniu a objavovaniu sveta. A v neposlednom rade myslím na seniorov, ktorí sú izolovaní a zbavení ľudskej blízkosti.
Veľká noc predstavuje nádej. Ježišovo vzkriesenie nám pripomína, že ani v najtemnejších chvíľach nesmieme nikdy stratiť vieru. Vždy nás sprevádza, aj keď sa cítime stratení. Kristova ruka je vždy natiahnutá k nám a jeho posolstvo je dnes živšie ako kedykoľvek predtým. Táto istota by nám mala dodať silu, energiu a odvahu pokračovať v pomoci tým, ktorí sú ťažko skúšaní.
Pápež František pred niekoľkými dňami pri príležitosti Kvetnej nedele slovami, ktoré sú veľmi dojímavé, povedal: „po každodennej krížovej ceste stretávame tváre toľkých bratov a sestier v ťažkostiach: neprechádzajme len okolo, dovoľme, aby našim srdcom pohol súcit, a priblížme sa“. Je to pozvanie, aby sme pokračovali po ceste milosrdenstva, ktorá je nám dobre známa.
Chcel by som sa preto poďakovať našim lekárom, našim dobrovoľníkom, našim členom, ktorí v toľkých krajinách sveta naďalej zmierňujú utrpenie spôsobené pandémiou a každý deň obnovujú naše hlavné motto, ktoré inšpiruje Maltézsky rád už viac ako 900 rokov: „Tuitio Fidei et Obsequium Pauperum“ (pozn. prekl. “Obrana viery a pomoc ľuďom v núdzi”).
Počas týchto dlhých mesiacov sa začalo veľa iniciatív na podporu ľudí v núdzi. Mnohé existujúce projekty sa prispôsobili mimoriadnej situácii, zatiaľ čo iné boli vybudované úplne nanovo. Boli postavené nové nemocnice; bola zriadená domáca starostlivosť, psychologická podpora a spustené služby pre transport pacientov. Chvályhodné iniciatívy, ktoré idú ruka v ruke s obetou našich lekárov, zdravotných sestier a dobrovoľníkov k prebiehajúcim očkovacím kampaniam. Aj napriek tejto výzve sa Maltézsky rád dokázal prispôsobiť a nájsť nové spôsoby ako byť na blízku trpiacim.
Chcel by som tiež spomenúť dôležité úsilie, ktoré naši zdravotnícki pracovníci vyvíjajú každý deň v zložitých oblastiach, akou je napríklad Blízky východ, ktorý - okrem rokov nestability - dnes bojuje aj s pandémiou. Mám na mysli najmä Libanon, ktorý prechádza veľmi vážnou hospodárskou a sociálnou krízou, a Irak, kde sa Maltézsky rád usiluje o budovanie budúcnosti pre menšiny prenasledované neznášanlivosťou.
Preto naďalej rozvíjajme dôveru a nádej: som si istý, že naše úsilie sa čoskoro vráti. Na záver pripomínam, že pre svätého Augustína je veľkonočná vigília „matkou všetkých vigílií, počas ktorých celý svet bdel“. Tento rok veľkonočná vigília nadobúda ešte hlbší význam spojený s nádejou na nový zajtrajšok.
Originál príhovoru môžete nájsť na oficiálnej stránke Rádu:
