Suverénny vojenský špitálny rád svätého Jána z Jeruzalema, Rodosu a Malty
Order of Malta
1048 Jeruzalem
Založenie Rádu sv. Jána sa datuje približne do roku 1048. V tom čase získali obchodníci zo starobylej námornej republiky Amalfi od egyptského kalifa právo vybudovať kostol, konvent a nemocnicu v Jeruzaleme, kde by sa starali o pútnikov bez ohľadu na rasu a vierovyznanie.
Rád sv. Jána z Jeruzalema – mníšska komunita, ktorá prevádzkovala xenodochium (nemocnicu) – sa stala nezávislou pod vedením svojho zakladateľa, blahoslaveného Gerarda. Pápež Paschal II. schválil založenie nemocnice pápežskou bulou 15. februára 1113. V tej istej bule ju vzal pod ochranu Cirkvi a udelil Rádu právo voliť si svojho predstaveného bez vonkajšieho zasahovania svetskej alebo duchovnej autority. Pápežskou bulou získalo špitálne spoločenstvo štatút rehoľného laického rádu. Rytieri boli rehoľníkmi, ktorí zložili všetky tri sľuby mníchov – sľuby chudoby, čistoty a poslušnosti.
Po založení Jeruzalemského kráľovstva pribudla Rádu úloha zabezpečiť vojenskú obranu chorých a pútnikov, ako aj ochranu svojich nemocníc a najdôležitejších ciest kráľovstva. Popri špitálnickom poslaní, Rád pripojil k svojim úlohám aj obranu viery a pútnikov. Rád v týchto časoch začal používať osemhrotý biely kríž, ktorý zostal súčasťou jeho symbolov až do dnešných dní.
1291 Cyprus
Po páde Akonu v roku 1291 a strate Svätej zeme, preložil Rád sv. Jána svoje sídlo a špitál do Limasolu na ostrov Cyprus. Na Cypre bol Rád prítomný už od roku 1210, kedy mu boli udelené významné majetky, privilégiá a obchodné práva. Aj tu, verný svojej špitálnickej tradícii, zriadil mnohé nové nemocnice. Využijúc strategickú polohu Cypru, Rád vybudoval veľkú flotilu vojenských lodí, ktorá ochraňovala pútnikov smerujúcich do Svätej zeme. V tomto období vstupovalo do Rádu čím ďalej tým viac nových rytierov, čím rád mocnel. Nové územia a majetkové práva získal rád na Cypre najmä na pobreží Stredozemného mora. K najvýznamnejším akvizíciám patrili prístav Famagusta, mesto Nicosia a množstvo komend.
Vzhľadom na narastajúcu nestabilitu na Cypre, ktorá viedla k obmedzeniu expanzie Rádu na ostrove, začali rytieri za vhodnejšiu základňu pre svoje aktivity považovať ostrov Rodos, kam nakoniec aj presídlili.
Na Cypre zostali miestodržitelia ako správcovia priorstiev a komend (ktorých bolo v roku 1374 viac ako 60) ešte ďalšie storočie, až do polovice pätnásteho storočia, keď boli rytieri stiahnutí do hlavného konventu na Rodos.
1310 Rodos
V roku 1307 pristála flotila s rytiermi Rádu sv. Jána pod vedením veľmajstra Fra´ Foulquesa de Villaret na ostrove Rodos. Po úplnom prevzatí ostrova v roku 1310 si tu zriadili svoje sídlo. Ostrov poskytoval vynikajúce prírodné podmienky na zriadenie prístavov. Ostrov bol tiež dôležitý svojou strategickou polohou medzi kresťanským a moslimským svetom.
Ochrana kresťanského sveta si vyžadovala odteraz mohutnú námornú silu. Preto Rád vybudoval silnú flotilu, s ktorou brázdil východnú časť Stredozemného mora a s ktorou vyhral mnoho slávnych bitiek.
Vďaka pápežským dekrétom Rád získal nezávislosť, právo mať vlastné vojenské sily a vysielať veľvyslancov. Tieto privilégiá vytvorili predpoklad pre to, aby rád získal medzinárodnú suverenitu.
Od začiatku 14. Storočia boli inštitúcie Rádu a rytieri, ktorí prichádzali na Rodos, rozdelení podľa svojich rodných jazykov. Pôvodne mal rád sedem jazykových skupín (Jazyky): Provensálsko, Auvergne, Francúzsko, Taliansko, Aragónsko (Navarra), Anglicko (so Škótskom a Írskom) a Nemecko, a neskôr pribudol ôsmy jazyk: Kastília a Portugalsko. Každý jazyk mal svoje prepošstvá alebo veľkoprepošstvá, bailivstvá a komendy.
Rádu vládol veľmajster (Rodoské knieža) spolu s Radou. Rád razil svoje vlastné mince a udržiaval diplomatické styky s inými štátmi. Vyššie pozície v Ráde boli udeľované zástupcom rôznych Jazykov. Sídlo Rádu, Konvent, tvorili rehoľní členova z rôznych národností.
Po šesť mesiacoch dlhom obliehaní a tvrdých bojoch proti flotile a armáde sultána Sulejmana Nádherného boli rytieri v roku 1523 donútení kapitulovať a s vojenskými poctami opustiť Rodos.
1530 Malta
Po strate Rodosu zostal Rád niekoľko rokov bez vlastného územia. No už v roku 1530 Rádu udelil cisár Karol V. ako léno ostrov Maltu. Po odobrení tejto donácie pápežom Klementom VII., pristála na Malte flotila s rytiermi na čele s veľmajstrom Fra´ Philippe de Villiers de l´ Isle Adam a formálne prevzali ostrov do správy Rádu. Rád sa však musel zaviazať, že sa nebude vojensky angažovať v prípade sporov medzi kresťanskými štátmi, a že si zachová neutralitu.
V roku 1565 Turci obľahli Maltu. Grand Siege (Veľké obliehanie) trvalo tri mesiace. Rytieri vedený veľmajstrom Fra´ Jeanom de la Vallette sa napokon ubránili.
Po tomto víťazstve nastala na Malte veľká stavebná činnosť. Bolo založené nové mesto a nový prístav. Mesto dostalo názov La Valetta, po svojom zakladateľovi, veľmajstrovi de la Vallette. Na ostrove boli postavené mnohé paláce, kostoly ako aj rozsiahly nový pevnostný systém. Rozkvitlo mecenášstvo umenia a architektúry. Na ostrove bol založený nový veľký špitál, ktorý patril k najlepšie organizovaným a najefektívnejším vo vtedajšom svete. Rád založil školu anatómie a zakrátko na to medicínsku fakultu. Rád sa zaslúžil o významný prínos obzvlášť v obore oftalmológie a farmakológie.
Popritom Rád rozvíjal aj svoju vojenskú zložku. Flotila Maltézskeho rádu sa počas stáročí zúčastnila mnohých bitiek v Stredozemnom mori – najmä proti tureckej flotile a pirátom.
1571 Námorná bitka pri Lepante
Rádová flotila sa zúčastnila námornej bitky pri Lepante, čím prispela k víťazstvu spojenej flotily kresťanských štátov a zabránila prenikaniu Osmanskej ríše do Európy.
1798 Exil
Dvesto rokov neskôr, počas egyptskej kampane v roku 1798, Napoleon obsadil Maltu kvôli jej strategickej polohe. Pretože Rádový zákon zakazoval rytierom povstať so zbraňou proti iným kresťanom, rytieri boli donútený opustiť ostrov. Zmluva z Amiens podpísaná v roku 1802, podľa ktorej sa mala obnoviť vláda Rádu nad Maltou, sa však nikdy nenaplnila.
1834 Rím
Po tom, čo Rád našiel dočasné útočisko v Mesine, neskôr v Catanii a Ferrare, usídlil sa v roku 1834 definitívne v Ríme. Tu vlastní Magistrálny palác a na Aventinskom vŕšku Magistrálnu vilu, ktorým je udelený status a privilégiá exteritoriálnych území.
20. a 21. storočie
Od druhej polovice 19.storočia, sa hlavným poslaním Rádu znovu stalo špitálnicke poslanie. Napĺňanie tohto poslania sa rozvinulo a rozšírilo do celého sveta počas posledného storočia najmä vďaka úsiliu Veľkopriorstiev a Národných asociácií.
Poskytovanie špitálnických a charitatívnych aktivít Rád zintenzívnil počas Prvej a najmä Druhej svetovej vojny za čias veľmajstra Ludovica Chigi Albani della Rovere (1931-1951).
Expanzia rádových aktivít, ako ich poznáme dnes, sa postupne udiala počas vlády posledných dvoch veľmajstrov Fra´ Angelo de Mojana di Cologna (1962-1988) a Fra´ Andrew Bertie (1988-2008).
Maltézsky rád Slovensko
Kapitulská 9, 81101 Bratislava, Tel./Fax: +421 2 5413 1296, e-mail: info@orderofmalta.sk