Order of Malta

Udialo sa veľa zázrakov, keď ľudia začali túto vodu používať. Bernadetta žiadala miestne úrady o vybudovanie kaplnky na tomto mieste, ako to žiadala Panna Mária, čo sa jej dlho nedarilo, dokonca miestne autority sa pokúšali prameň zavrieť. Chýr o týchto zázrakoch sa dostal až k manželke cisára Napoleona III. Eugénii a stavba kaplnky sa mohla uskutočniť. Na pokyn Panny Márie potom Bernadetta prichádzala na tieto miesta znova, sprevádzaná čoraz väčším húfom zvedavcov. Pannu Máriu však videla len ona. Panna Mária sa Bernadette zjavila spolu 18 krát, naposledy 16. júla 1858. Panna Mária jej povedala počas druhého zjavenia: "Neurobím ťa šťastnou na tomto svete, ale na druhom." Bernadetta musela absolvovať niekoľko výsluchov, kým Cirkev uznala jej zjavenia za pravé.

Obdivuhodné je, že Boh si vyvolil chudobnú, neučenú dievčinu, aby takto oznámil svetu, že má oň záujem a chce, aby sa všetci vrátili k nemu. Svoj krátky život však strávila v pokornom prijímaní fyzického utrpenia ako odpoveď na pozvanie Nepoškvrnenej zaplatiť výkupné pokáním za mnohé duše, ktoré žijú v zajatí zla. Keď sa jej bolesti zdali neznesiteľné, vzdychla si: "Nie, nehľadám úľavu, iba silu a trpezlivosť." Zatiaľ čo sa pri jaskyni zjavenia stavala priestranná svätyňa pre prijatie mnohých pútnikov a chorých, Bernadetta žila v skrytosti. Po šiestich rokoch strávených v lurdskom inštitúte ako členka rádu Milosrdných sestier lásky z Nevers bola prijatá do noviciátu týchto sestier v kláštore v Nevers. Jej vstup sa oneskoril pre jej chabé zdravie. Po profesii prijala meno sestra Mária Bernarda. Počas svojho krátkeho života aj počas pätnástich rokov kláštorného života poznala iba utrpenie. Predstavené ju prijímali s chladnosťou, musela čeliť tvrdému zaobchádzaniu predstavenej noviciek a nemohla hovoriť o zjaveniach. Tento tlak prestal až keď objavili, že trpí nevyliečiteľnou chorobou. Bernadetta bola vždy bola veľmi pokorná a skromná. Raz sa jej jedna zo sestier spýtala, či sa jej nezmocňuje pýcha, keď si Panna Mária vyvolila ju. „Ako by mohla?“, rýchlo odpovedala. „Panna Mária si ma vybrala, pretože som najviac ignorantská.“ Aká poníženosť!

Bernardetta pracovala ako ošetrovateľka v kláštore a neskôr vykonávala službu kostolníčky. Potom sa zhoršilo jej zdravie a choroba ju pripútala na posteľ na deväť rokov v boji medzi životom a smrťou. Vo svojom krátkom živote prijala trikrát pomazanie chorých. Aj pritom sa stretávala s nepochopením ostatných sestier, keď tvrdievala, že jej údelom je byť chorá. Bernadetta zomrela veľmi mladá 16. apríla 1879 v kláštore v Nevers, keď mala 35 rokov úplne vyčerpaná so slovami: „Svätá Mária, Matka Božia, pros za mňa, úbohú hriešnicu.“ Jej telo uložili do krypty kaplnky v St. Gildard v Nevers. V procese blahorečenia bolo potrebnéod roku 1909 viackrát exhumovať jej telo, a zakaždým ho našli neporušené. Životopisci uvádzajú, že jej telo malo na povrchu akýsi povlak, podobný vosku. Ruženec v jej ruke bol vplyvom vlhkosti zoxidovaný. Telo zostalo neporušené. Dnes je uložené v priehľadnom sarkofágu. Bernadetta bola vyhlásená za blahoslavenú v roku 1925 a kanonizovaná pápežom Piom XI. 8. decembra 1933.