Order of Malta

Najstaršou listinou v Štátnom archíve v Bratislave je pápežská bula Alexandra III. datovaná obdobím medzi rokmi 1159 – 1180 a vzťahuje sa k Rytierskemu rádu johanitov (pôvodne Rád špitála sv. Jána z Jeruzalema, dnes Maltézsky rád). Informoval o tom Štátny archív v Bratislave na sociálnych sieťach.

Listina pochádza zo Zbierky cirkevných písomností. Pápež Alexander III. v tejto listine oslobodzuje Rytiersky rád johanitov od platenia desiatkov z pôdy, ktorú sami obrábajú. "Po vypočutí bratom Johanitom bolo so súhlasom našich predchodcov udelené a následne aj nami potvrdené, že z výnosov (majetkov) spravovaných vlastnými rukami alebo na vlastné náklady nie sú povinní platiť desiatky. Napriek tomu niektorí od nich proti apoštolskému privilégiu neváhali tieto desiatky požadovať a vymáhať,“ uvádza sa na pergamene, ktorý sa vyrábal zo zvieracej kože (najčastejšie ovčej, kozej alebo teľacej).

Pápežská bula je najslávnostnejší a najstarší druh oficiálneho dokumentu alebo listiny, ktorú vydáva pápež. Názov získala podľa olovenej pečate. Na prednej strane (averze) olovenej pečate sú tradične zobrazené hlavy apoštolov sv. Petra a sv. Pavla, na zadnej strane (reverze) je vyrazené meno úradujúceho pápeža.

Johaniti prišli na územie dnešného Slovenska v 12. storočí. Na základe dohody s kráľom Belom IV. budovali po celom Uhorsku sieť kláštorov, špitálov, ošetrovní a útulkov pre chorých a pútnikov.

Pápež Alexander III., vlastným menom Orlando Bandinelli (* asi 1105, Siena, Taliansko – † 30. august 1181, Civita Castellana) bol taliansky právnik a v rokoch 1159 – 1181 bol 170. rímsky pápež. Bol v dlhodobom spore s Fridrichom I. Barbarossom, ktorý postupne podporoval štyroch protipápežov. Medzi jeho najvýznamnejšie dekréty patria tie, ktoré podporujú univerzity, vyzývajú katedrály, aby financovali školy, a dekrét stanovujúci dvojtretinovú väčšinu pri voľbe pápeža. Alexander III. bol prvým veľkým pápežom-právnikom a mnohé jeho rozhodnutia sa dostali aj do neskorších zbierok cirkevného práva. Pápež Alexander III. zasiahol aj do dejín Uhorského kráľovstva. Po smrti bezdetného Štefana III. v roku 1172 sa rozpútal boj o nástupníctvo na tróne medzi Štefanovými bratmi Belom III. a Gejzom. Do sporu vstúpil pápež Alexander III., ktorý sa postavil za Bela potom, čo mu ten sľúbil podporu v Alexandrovom boji proti Fridrichovi I. Barbarossovi a protipápežovi Kalixtovi III. Pápež vyzval kaločského arcibiskupa, aby vykonal korunovačný akt a tak bol 13. januára 1173 Belo III. v Stoličnom Belehrade korunovaný za uhorského panovníka.

FOTO - Štátny archív v Bratislave