Order of Malta

Rád stal vojenským rytierskym rádom, aby bol schopný chrániť pútnikov, chorých a tiež kresťanské územia vo Svätej zemi. Rád prestal vykonávať túto funkciu, keď stratil Maltu (1798). Svoju vojenskú tradíciu si však Rád zachováva dodnes.

V dávnejších dobách pochádzali rádoví členovia tradične zo starobylých kresťanských šľachtických rodov. Rád je stále rytierskym rádom vyznávajúcicim hodnoty rytierstva a šľachetnosti. Všetci dnešní členovia sú prijímaní za svoje zásluhy pre Rád a pre Cirkev.

Rád je dnes prítomný prostredníctvom svojich organizačných zložiek v 54 krajinách sveta. Má 6 veľkopriorstiev, 6 priorstiev a 50 Národných asociácií.

Rád pozostáva z viac ako 13 500 Rytierov a Dám.

Najvýznamnejšie humanitárne projekty boli uskutočnené v Kosove, v Macedónsku, v Indii, v Juhovýchodnej Ázií po tsunami, v Afganistane, Pakistane, Mexiku, Kongu, Sudáne, Mjanmarsku, Srí Lanke, Gruzínsku a na Haiti.

Členom Maltézskeho Rádu je možné stať sa len na pozvanie. Do Rádu sú prijímané len osoby bezchybnej morálky a katolíckeho správania, ktoré získali zásluhy za svoje aktivity pre Maltézsky rád, jeho organizácie a jeho diela. Návrhy na prijatie do Rádu predkladá Veľkému magistériu príslušné Veľkopriorstvo alebo Národná asociácia.

V súlade s medzinárodným právom verejným Rád udržiava bilaterálne diplomatické styky so 104 krajinami. Taktiež má štatút stáleho pozorovateľa pri OSN, pri Európskej komisii (EÚ), a tiež pri 17 medzinárodných organizáciách ako je FAO a UNESCO. Diplomatické vzťahy umožňujú Rádu zasahovať účinne a včas v prípadoch prírodnej katastrofy alebo ozbrojených konfliktov. Vďaka svojej neutralite,, nestrannosti a apolitickosti, je Rádu umožnené pôsobiť aj ako sprostredkovateľ na urovnanie nedorozumení, ak ho o to sporiace sa štáty požiadajú.

Aktivity Rádu sú financované najmä jeho členmi. Finančné prostriedky pochádzajú z príspevkov a zo súkromných darov. Zdroje pre nemocnice a zdravotnícke aktivity obvykle pochádzajú z dohôd uzavretých so zdravotníckymi a sociálnymi systémami v danej krajine. To isté platí pre záchrannú službu. V rozvojových krajinách sú charitatívne činnosti často kryté dotáciami od vlád, Európskej komisie a medzinárodných organizácií. Zdroje pre financovanie charitatívnych aktivít Rádu tiež pochádzajú z darov alebo príspevkov rôznych dobrodincov.

Po strate ostrova Malta sa Rád v roku 1834 natrvalo usadil v Taliansku, v Ríme. Tu boli dvom jeho objektom s okolitým územím udelené práva exteritoriality. Prvým zvrchovaným územím Rádu je Magistrálny palác na Via dei Condotti 68. V paláci sídlia Veľmajster a vládne orgány Rádu.  Druhým zvrchovaným územím sú pozemky a vila na Aventínskom vŕšku. V Magistrálnej vile na Aventíne sídli Veľkopriorstvo Ríma – starobylá inštitúcia, ktorá združuje členov Rádu v strednom Taliansku – a veľvyslanectvo Maltézskeho rádu pri Talianskej republike.